Titulná stránka EMMA

S magazínom EMMA: O úraze, ktorý ma takmer pripravil o ruku

HENRIETA MARTINKOVÁ, JEJ TIPY A PRÍBEH
13. Nov. 2022

Ale ako to už býva, všetko zlé je na niečo dobré, a preto je tento príbeh hlavne o tom, ako ma nová situácia naučila veľa dobrého.

„Sú životné obdobia, ktoré vás posunú ďalej, sú dni, ktoré vás vyškolia, no sú aj chvíle, ktoré vám dokážu otočiť život hore nohami. Udať smer, pozerať na svet inou optikou, zmeniť pracovné tempo či zamestnanie“, píše v úvode jedného z mnohých svojich článkov Danka Vilhanová, šéfredaktorka magazínu EMMA. A ja som v ňom tiež!

Predstavte si, ako sa mi asi mohlo rozbúchať srdce, keď jedného dňa zvonil telefón, v ňom správa – Henka, chcú aby Tvoj príbeh mal verejné pokračovanie, aby druhá kapitola išla von. Budeš opäť inšpirácia.

Rozhovor o tom, ako sa môj život vyvíjal ďalej, vyšiel začiatkom septembra a Ty, ktorá niečo podobné prežívaš a mala si možnosť ho prečítať, alebo čítaš až teraz, ver mi, všetko bude znova dobré. Daj si domáce spa pre bohyňe, nezabudni na najlepšiu prírodnú, pleťovú masku akú si len môžeš dovoliť a pamätaj, všetko je vždy iba skúška, či sa niekam posunieš, kde budeš ešte šťastnejšia než kedykoľvek predtým, alebo to zabalíš a zostaneš stáť.

Ja som typ človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva. A tak, leť môj príbeh, už keď si dostal krídla, ukazuj cestu ďalším z nás...

Príjemné čítanie praje Vaša Henrieta

Táto chvíľa mi zmenila život

Vyšlo 8.9.2022 v spolupráci s magazínom EMMA.

Je mama dvoch krásnych detí, doma ju čaká láskavý manžel, vedie firmu, ktorú sama vybudovala, takže na prvý pohľad má všetko, čo žena môže chcieť. Ale pred dvomi rokmi jej do života vstúpil osudový moment. „Bola som vtedy na materskej dovolenke s päťmesačnou dcérou Emkou, ale prišla som do práce pozdraviť kolegov. V kancelárii mi napadlo umyť sklenú misu na ovocie a zrazu mi praskla v rukách. Na zvyšok si už veľmi nepamätám, lebo všade bolo zrazu veľa krvi,“ spomína na úraz, pri ktorom jej sklo preťalo tepnu, šľachy aj nervy na pravej ruke. Operovali jej ju tri hodiny a po prebratí Henrieta zažila šok. „Lekár mi oznámil aby som počítala s tým, že nerv sa bude zotavovať roky. Moja ruka bola dorezaná, v nechtoch som mala navŕtané diery a z nich trčali lanká. Rozplakala som sa od zúfalstva a nemohla som prestať. Veď ma doma čakali dve malé deti, dcérka bola ešte len bábätko a ja som ju nemohla ani vziať na ruky.“ Plastická chirurgička jej na kontrole povedala, vraj má ďakovať, že jej tá ruka vôbec zostala, lebo pri takomto zranení často hrozí amputácia. „Prstami som nedokázala hýbať, v ruke som nemala cit a tá bolesť bola neskutočná.“



Aký je život bez ruky?

Celá domácnosť a starostlivosť o rodinu tak zostala na pleciach jej manžela. „Ja som nebola schopná ani otvoriť fľašu s vodou, nedokázala som sa sama obliecť, takže môj muž zrazu nemal doma dve deti, ale tri. Všetko bolo hore nohami a všetko sme museli preorganizovať nanovo. Na rehabilitácie som musela chodiť každý deň, aby sa mi ruka začala uzdravovať.“ Napriek tejto nehode však musela viesť firmu. „Mám niekoľko zamestnancov, obchody aj rokovania boli rozbehnuté, nemohla som všetko nechať tak, pretože mi roky trvalo, kým som ju vybudovala,“ hovorí riaditeľka kozmetickej značky Annemarie Börlind, ktorú priviedla na slovenský a český trh. „Nielenže som sa nevedela sama obliecť, ja som sa nedokázala ani podpísať. Až vtedy mi došlo, že som dovtedy svoje dve zdravé ruky brala ako samozrejmosť. Začala som postupne rehabilitovať a napriek neskutočnej bolesti som sa malými krôčikmi posúvala vpred. Nezabudnem na ten pocit šťastia, keď som si po roku sama dokázala zapnúť bundu alebo keď som zvládla pravou rukou otočiť kľúč v zapaľovači a naštartovať auto. Vtedy som sa cítila, akoby som zdolala vrchol najvyššej hory sveta,“ spomína Henrieta. Ani po dvoch rokoch na tom s hybnosťou nie je tak ako pred úrazom, no už dokáže fungovať. Zdvihne na ruky svoje malé deti, namiesto písania sa s ľuďmi radšej rozpráva, objavila čaro rôznych aplikácií a predovšetkým zmenila pohľad na život. „Denne ďakujem za všetko, čo mám, za svoju rodinu aj za ľudí, ktorí pre mňa pracujú. Manžel mi bol obrovskou oporou, a hoci sme zažili ťažké chvíle, ktoré preverili aj náš vzťah, dnes sme ešte zohratejší. Pre mňa bol tento úraz obrovskou skúškou sily a vytrvalosti. To, že som skoro prišla o ruku, ma naučilo ešte viac ľúbiť a ešte jasnejšie pochopiť, aká je moja hodnota. Som oveľa silnejšia, pokornejšia aj vďačnejšia než kedykoľvek predtým.“

(Autorka rozhovoru Danka VILHANOVÁ, zverejnila red. EMMA, so súhlasom Henriety Martinkovej, foto: Laura Vitteková)

Priatelia, ešte taká malá čerešnička na záver... v čase keď som intenzívne rehabilitovala bola moja ruka, síce už zhojená od jaziev, ale kvôli preseknutému nervu stále chýbala ruke farba, jas, teplo – proste „život“. Pri upratovacej generálke skladu sa objavilo zopár pleťových krémov našej najvyššej bioliftingovej línie, ktoré boli už tesne po exspirácii. Ten krém obsahuje naozaj unikátne prírodné ingrediencie a bolo mi to ľúto vyhodiť, textúra a vôňa bola stále v poriadku, vravím si, budem si tým večer masírovať moju ruku, jazvy, prsty. Prešiel mesiac, dva, tri a do mojej ruky sa pomaly vracal život, farba, teplo a jas! Neviem čím to je, ale myslím si, že len život vie vrátiť život. Moja pravá ruka dostávala každý deň „jesť“ živé aktívne látky, prírodné vitamíny a živiny. Moja ruka bola nielen, že jemná, hladká, ale vrátil sa do nej cit - život! Vždy som vedela, že ANNEMARIE BÖRLIND je výnimočná kozmetika a patríme k sebe. A, páni, je to už toľko rokov, čo sa o ňu starám a pre vás všetkých ju aj s mojimi super kolegami prinášam... Je mi cťou pre vás pracovať, priatelia.